O klube

Cyklistický klub je jedným z najstarších a najúspešnejších klubov v histórii AŠK Inter Slovnaft. Vznikol v novembri 1961 za priamej účasti vtedajšieho podnikového riaditeľa Slovnaftu Rostislava Pilařa, ku ktorému s podnetom na založenie klubu prišiel Kamil Haťapka, táto neskoršia legenda československej cyklistiky a terajší predseda Klubu priateľov. Do nového klubu sa vtedy sústredilo viacero československých reprezentantov, Bratislavčanov, najmä v dráhovej cyklistike, ktorí dovtedy štartovali za Favorit Brno.

Významné medzníky

• prvým významným pretekárom, ktorý prišiel do oddielu, bol Milan Fagala, účastník Pretekov mieru, víťaz etáp na Okolo Slovenska, Okolo Československa, Okolo Egypta, Okolo Tunisu
  
• ekipu špičkových pretekárov na dráhe viedol Karol Menschy, dvojnásobný majster Československa s vodičom Janom Sulanským, prišli aj šprintéri, olympionici Dušan Škvarenina a Juraj Miklušica, ďalej Ladislav Molnár, Ivan Friedl, Anton Gubrický, Ján Pokorný, Jozef Čambal, Rudolf Huščava, Ondrej Šulek, Ivan Knoška, Stanislav Venclovský s Jiřím Nakládalom
• v rokoch 1962-64 sa podieľal Cyklistický oddiel Interu na rekonštrukcii cyklistického oválu na bývalom Národnom velodróme Vlastimila Ružičku na Ulici odbojárov a od r. 1964 si už len spomíname na skvelé obdobie dráhových pretekov s medzinárodnou účasťou. Na Zlatej stuhe Slovnaftu štartovali aj majstri sveta Francúzi Pierre Trentin a Daniel Morelon
• populárnymi sa stali aj ďalšie medzinárodné preteky Kritérium Slovnaft (1962-67), kde vyrástli neskôr ďalší úspešní čs. reprezentanti Ondrej Gažo, Ladislav Biľo, Róbert Hutyra, Adolf Haizer, Dušan Zeman, Karol Pátek, Zdenek Kramoliš. Za šesť ročníkov štartovalo na kritériu dovedna takmer 6 000 pretekárov
• žlto-čierne farby klubu reprezentovali aj Milan Puzrla, strieborný z majstrovstiev sveta v časovke družstiev na 100 km v r. 1970
• v tej istej disciplíne boli úspešní aj Petr Bucháček, bronzový z roku 1976 a Milan Jurčo strieborný z roku 1983 a bronzový z roku 1981
• odchovanec Interu Ján Svorada mladší nielenže vyhral Preteky mieru v r. 1990, ale odtiaľ viedla jeho cesta do profipelotónu a následne na stupne víťazov v etapách Tour de France i ďalších významných pretekov v Európe.
• Na Olympijských hrách 1996 v Atlante sa zúčastnili cyklisti Peter Hric a Róbert Nagy
• V ankete o najúspešnejšieho cyklistu roka 1999 zvíťazil náš Ondrej Slobodník.

Osobnosti

Zložité z plejády skvelých cyklistov Interu vyberať, no ak tu zaradíme Milana Jurču, nepochybíme. Tento cyklista má z majstrovstiev sveta v časovke družstiev na 100 km striebornú medailu z roku 1983 a bronzovú z roku 1981. V časovke jednotlivcov zdobí Milana Jurča štyrikrát titul majstra Československa. Milan Jurčo po skončení svojej amatérskej kariéry, ktorú zavŕšil v Interi, prestúpil k profesionálom. Stal sa prvým slovenským cyklistom, ktorý štartoval na Tour de France. Za významné úspechy v histórii považujeme i fakty, že sa umiestnil na majstrovstvách sveta profesionálov v bodovacích pretekoch vo Viedni (1987) na 7. mieste

Významní cyklisti v drese Interu

• majstri Československa v pretekoch jednotlivcov s hromadným štartom Ján Svorada (1971) a Pavol Gálik (1975)
  
• v časovke jednotlivcov tento titul zdobí Zdeňka Beníčka (1977). V časovke družstiev patril titul Interu v r. 1974 (Petr Bucháček, P. Gálik, Oldřich Martinec, Ján Stejskal)
• Pavol Čambal zvíťazil na pretekoch Okolo Slovenska v r. 1974
• v rebríčku 43. ročníkov Okolo Slovenska sú v počte etapových víťazstiev Jozef Regec a Ján Svorada st. na 4. mieste so šiestimi prvenstvami
• terajší tréner Interu Pavol Gálik spolu s Milanom Jurčom a Jánom Svoradom ml. je v tomto historickom rebríčku siedmym najúspešnejším cyklistom s poštom štyroch etapových víťazstiev. Pavol Gálik má na svojom konte aj dve prvenstvá v etapových dojazdoch na Pretekoch mieru (1972, 1976),
• amatérskym majstrom sveta v cyklokrose v r. 1989 sa stal Ondrej Glajza, ktorý bol majstrom sveta v tejto disciplíne aj juniorskej kategórii v roku 1985
• na majstrovstvách sveta juniorov v cyklokrose v r. 1993 získal Vojtech Bachleda bronzovú medailu a na MS v cross country v tom istom roku si vybojoval striebornú medailu
• v roku 1997 bol najúspešnejším pretekárom Ondrej Slobodník, víťaz etapy na Okolo Slovenska, účastník ME vo Vilachu a MS v San Sebastiane v kategórii do 23 rokov. V roku 1998 dosiahol na ME v holandskom Valkenburgu 14. miesto v časovke jednotlivcov v kategórii do 23 rokov
• sezóne 1999 sa majstrami SR v cyklistike stali: v časovke jednotlivcov Ondrej Slobodník, v časovke dvojíc Ondrej Slobodník - Róbert Glajza, v časovke do vrchu Ondrej Slobodník, v kritériu Róbert Glajza.

Reprezentanti

V Interi vyrástli desiatky reprezentantov Československa a Slovenska, ktorí sa na medzinárodnej scéne svojimi výkonmi dokázali zapísali do histórie vo viacerých druhoch športu.

Ján Vlček, Pavol Čambal, Zdeněk Bucháček, Dušan Škvarenina, Ján Svorada, Ondrej Glajza, Milan Jurčo, Dušan Zeman, Pavol Gálik, Vojtech Bachleda, Róbert Glajza, Miroslav Brnický, Zdeněk Drozd, Ján Valach, Róbert Nagy, Ondrej Slobodník 

Klub aj ako organizátor 

Cyklistický klub AŠK INTER organizoval množstvo jednorazových i etapových pretekov v kategóriách mužov a mládežníckych kategóriach najmä do roku 1992, keď pri klube pôsobilo aj Stredisko vrcholového športu mužov a mládeže a tiež tréningové stredisko mládeže. Išlo o rôzne podujatia zaradené do Československého pohára, Slovenského pohára, majstrovstvá ČSSR, majstrovstvá SSR vo viacerých kategóriach. Po roku 1990 to boli najmä jarné bloky prípravných pretekov, neskôr niekoľko ročníkov pretekov Okolo vodného diela Gabčíkovo. Od roku 1996 je náš cyklistický klub spoluorganizátorom medzinárodných cyklistických etapových pretekov Tour de Danube Belehrad - Budapešť – Bratislava, v roku 1999 spoluorganizoval aj preteky Tatra cup, Poprad - Zakopané, je hlavným organizátorom tradičných pretekov Veľká cena Bradla v kategórii do 23 rokov. 

Funkcionári CK Inter 

Cyklistický klub od svojho vzniku až do roku 1992 patril neustále medzi popredné kluby československej cyklistiky a sa stále umiestňoval v prvej trojici klubov spoločne s českými klubmi Dukla Brno a RH Plzeň a pravidelne sa podieľal na reprezentácii ČSSR a ČSFR. Od roku 1993 je cyklistický klub AŠK spolu s cyklistami Dukly Trenčín a ŠKC ZŤS Dubnica pilierom slovenskej cyklistiky. Na čele klubu v celom tomto období - bohatom na výsledky, víťazstvá i medaily - boli: