Asociácia športových klubov Inter Bratislava

Kanoistika

Na jar 1960 sa medzi stredoškolákmi, deťmi slovnaftárov, rozšírila informácia, že Slovnaft vo Vlčom hrdle zakladá vodácky oddiel a hľadá záujemcov. Toho sa chytila šestica športovo založených žiakov strednej všeobecnovzdelávacej školy. Na prvej výročnej schôdzi ustanovili družstvo pretekárov. "Stali sme sa pretekármi, ale vodu, ani lode sme ešte ani nevideli," spomína na ranné obdobie vodáckeho klubu Interu jeho dlhodobý prezident Ing. Konštantín Alexejenko. Napriek tomu sa podarilo vytvoriť základ družstva: Peter Hlavačka, Laco Kirchner, Milan Májek, Kristína Chudíková (neskôr úspešná vodná lyžiarka), Konštantín Alexejenko - všetci z jednej triedy - pribudli Hubert Sýkora, Milan Beňadik a Ján "Dundo" Babinčák.

Významné medzníky 

Výnimočný moment v živote klubu

August 1968 znamenal pre mnohých pretekárov stratu ideálov a snahu nájsť si nový domov, ktorý nebude vystavený otrasom. A tak na jeseň toho istého roka K. Alexejenko vyprevadil skupinu Hlavačka, Bednárik, Piontek, Handlová, Búriková, Biksadská na stanicu smer Viedeň. Oficiálne išli na preteky. Každý si bral svoje pádlo so sebou, nikto sa nechcel vzdať svojho športu let tak. Predtým už do emigrácie odišli Dundo Babinčák a Milan Beňadik, do Prahy sa odsťahoval Jardo Pantoflíček, jazdiť prestal Tomáš Sýkora. Ako to dopadlo? Celá skupina prišla do Kanady a usídlila sa v Saint Catharine a neprestali sa venovať vodáctvu. Bednárik-Piontek sa stali majstrami Kanady v C-2, rovnako ako Handlová s Búrikovou v K-2.

Osobnosti

Odchovanci úspešní v iných kluboch

V interistickej lodenici okolo L. Drusca i ďalších trénerov vyrástli, no ovocie žali v Dukle alebo Červenej hviezde, prípadne v klube Slávie UK. 

Osobnosti v interistickom kanoe 

Odchod väčšiny pretekárov v roku 1968 znamenal, že v lodenici zostalo takmer prázdno. Laco Drusc, Dušan Staroň a Konštantín Alexejenko začínali odznovu spolu s mladou generáciou - Jozef Drusc, Rudo Fodor, Ivan Gossányi, Milan Toller, Miro Marochnič a kanoistická dvojica Kľačanský-Božik. Trénerom a organizačným pracovníkom sa stal K. Alexejenko a oddiel na čele s predsedom V. Čelkom sa postupne dostal z krízy. Prichádzali noví pretekári a začala sa tvoriť nová skupina, silnejšia ako bola tá prechádzajúca. Jej sila spočívala na Jozefovi Druscovi, z ktorého sa postupne stal pretekár špičkového formátu. Na dlhých tratiach dominoval Alexejenko. Finálové umiestnenia na majstrovstvách Československa a kontrolných a medzinárodných pretekoch prestali byť výnimočnými udalosťami. 

Aj to prináša život

Nástup kanoistov Interu znamenal silnú konkurenciu ostatným klubom, ale prím v tomto športe v celej republike hrala Červená hviezda Bratislava. V tomto klube zakotvil aj K. Alexejenko v roku 1973 po skončení vysokej školy a zostal v ňom ako náčelník tvoriaceho sa kanoistického oddielu Strediska vrcholového športu ministerstva vnútra. Kariéra skvelého pretekára skončila tri týždne pred majstrovstvami Československa, kde si trúfal zúročiť formu. Pri stavbe novej C-1 si odrezal posledný článok prsta.

Spomienky a súčasnosť

Nie je možné vymenovať všetkých, ktorí prispeli k rozvoju kanoistiky v Interi. Vlado Čelko zasvätil svoj život lodenici a bol predsedom klubu až do svojej smrti, Milan Miklušica, dlhoročný podpredseda, Edo Martíny, hospodár klubu, bez ktorého si nemožno činnosť klubu predstaviť, Zolo Szabó, z bývalých pretekárov Rudo Fodor, Ivan Gossányi, Pavol Plevák, Michaela Salčáková a desiatky ďalších. Kanoistika je šport na celý život. V lodenici sa stretávajú generácie športovcov, ktorí zostávajú vodákmi na celý život. Je to tvrdý šport, ale dáva dobrú prípravu na život a každý, kto ho raz trochu vážnejšie skúsil, zostáva mu verný. 

Súčasnosť to je tréner Imro Bugár, ktorý je v Interi od roku 1987. Odchovanec šamorínskej kanoistiky si našiel v Bratislave zamestnanie, ale nezriekol sa ani vody. Jeho doménou je práca s mládežou vyžaduje veľa trpezlivosti a jej výsledkom sú dobré výsledky. Skvele tomuto trénerovi sekundovala dlhé roky prezidentka klubu Marta Šidlíková. V roku 2011 jej miesto nahradil mladý ambiciózny a taktiež bývalý aktívny reprezentant v kanoistike, Ľubomír Nebeský. Úroda, ktorú klub zberá, je dobrá - reprezentanti v mládežníckych kategóriách: Maximilián Bokol v K-1, Martina Šidlíková v K-1 a v súčasnosti Marek Krajčovič. Všetci v dorasteneckých kategóriach.

Funkcionári

Kanoistický klub sa môže hrdiť stabilitou na vedúcich postoch. Mal iba troch najvyšších predstaviteľov do roku 2011, v súčasnosti sa k nim pridal štvrtý, už spomínaný Ľubomír Nebeský.

Vladimír Čelko
1962 - 1996
Ing. Konštantín Alexejenko
1997 – 2005
Mgr. Marta Šidlíková
2005 - 2011
PhDr. Ľubomír Nebeský
2011